Archeologický výskum na Vydrici predĺžený do konca apríla

Archeologický výskum pod vedením Tatiany Štefanovičovej zo Slovenského archeologického a historického inštitútu (SAHI) na území bývalej Vydrice pod hradným vrchom v Bratislave bude pokračovať ešte takmer dva mesiace. Pôvodne mali byť práce hotové koncom februára, na základe nových nálezov sa však môže pokračovať do 25. apríla. Dôkladnejší archeologický výskum si vyžiada ešte sonda v sektore najbližšie k Novému mostu. Archeológovia už vedeli, že sa tam nachádzajú veľmi bohaté nálezy, najmä z raného stredoveku. To znamená od 10. storočia pravdepodobne až do storočia ôsmeho. „V najvyššej vrstve sme mali zachytené 10. storočie. Potom sa našli nálezy, ktoré datujú spodnejšie vrstvy. Môžeme relatívne bezpečne povedať, že sme zachytili asi prvú polovicu 9. storočia. Boli to železné mince, tzv. železné sekerovité hrivny, ktoré sa používali ako platidlo. Naposledy sme tam zistili objekt, ktorý bol ohraničený žliabkom vyplneným žltou ílovitou zeminou. Farebne je to teda jasne ohraničené,“ povedala pre agentúru SITA Štefanovičová. Podľa archeologičky by mohlo ísť o halovú stavbu so šírkou asi šesť metrov. Archeologický tím ešte nevie presne uviesť, o akú stavbu konkrétne ide, preto chce pokračovať vo výskume. „Na polovici objektu je zemina, potrebujeme ju teraz odstrániť, aby sme mohli odkryť celý objekt,“ vysvetlila archeologička. Ten by mohol byť pritom starší ako z prvej polovice 9. storočia, možno z prelomu 8. a 9. storočia. „Skôr si myslím, že je to ohraničenie objektu, v ktorom boli stavby. Boli drevené, lebo sa našli zvyšky drevených spálených príbytkov. Je tam dosť silná vrstva prepálenej hliny, asi zvyšky nejakého požiaru alebo tam boli pece,“ prezradila. „Ostatné sondy sme už uzavreli a výskum sa tam skončil. Teraz sa sústredíme iba na toto miesto, mali by sme to stihnúť,“ povedala Štefanovičová.

K najzaujímavejším archeologickým nálezom patria podľa archeologičky najmä kamenné piecky. V nich sa dokonca našla keramika, ktorú sem priniesli Maďari. V tomto prípade ide o najzápadnejší nález tejto keramiky na Slovensku. „Poznali sme ju z jazdeckých hrobov z Čiernej nad Tisou, Stredy nad Bodrogom alebo z Bielu. Bližšie sa našla napríklad v Šárovciach pri Leviciach. Tu je to prvý nález. Zaujímavý je aj tým, že nie je z hrobu, ale zo sídliska. Táto zvláštnosť je pre nás dôležitá,“ vysvetlila.

Ako ďalej prezradila, najstaršie nájdené nálezy pochádzajú zo staršej doby železnej, čiže z halštatského obdobia. Nálezy sa zachovali len vo forme malých fragmentov, konkrétne ide o krčiažtek k uškom a praslen na pradenie. Potom nasleduje vrstva mladšej doby železnej, nachádza sa tu až dvojmetrová vrstva laténskeho osídlenia od prvého storočia pred Kristom. Najmladšie nálezy sú gotické, o tých sa už pred výskumom vedelo.

Podľa Štefanovičovej ich dosť prekvapili staršie osídlenia. Z predchádzajúcich výskumov sa vedelo o Vodnej veži ako bývalej mýtnici pri brode či o keltskom osídlení. „O včasnostredovekom, teda slovanskom osídlení, sme nevedeli a veľmi sme to nepredpokladali. Silnejšie osídlenie sme predpokladali na východnom svahu hradného kopca, teda niekde v okolí kostolíka sv. Mikuláša. Tam takéto osídlenia neboli, prekvapilo nás, keď sme ho našli na južnom svahu hradného kopca,“ dodala archeologička.

Archeologický výskum na Vydrici sa začal koncom júna minulého roka.

Sociálne siete

Voľby článku

Uložit jako PDF | Filtrovať články autora | Tlačiť

Autor: SITA - Slovenská tlačová agentúra, Dátum 06.03.2008