Mesto potrebuje stratégiu rozvoja mesta, tvrdí Beňuška

Mesto Bratislava potrebuje podľa člena predstavenstva Slovenskej komory architektov a mestského poslanca Petra Beňušku novú stratégiu rozvoja hlavného mesta. Posledný takýto dokument sa vraj začal vypracovávať v roku 1992, pričom mestskému zastupiteľstvu trvalo sedem rokov, pokiaľ ho schválilo. Podľa Beňušku mesto potrebuje plán, ako sa chce v budúcnosti rozvíjať, čiže akúsi dlhodobú víziu s časovým výhľadom aspoň na 30 rokov. Počítať by sa ale malo aj so širšími geopolitickými väzbami, napríklad vplyvom Trnavy alebo Viedne. Plánovanie mesta by sa však malo prepojiť s plánovaním Bratislavského samosprávneho kraja, celé by to bolo ukončené až v územných plánoch zón. Na základe takéhoto dokumentu by sa mal následne vypracovať nový územný plán mesta. „Platný územný plán je pre Bratislavu jednoznačne prínosný, je dobré, že ho mesto má. Treba ale pripravovať nový, ísť cestou zmien a doplnkov, čiže malých aktualizácií, nie je dobré riešenie,“ uviedol pre agentúru SITA Beňuška.
Podľa neho je totiž veľkou nevýhodou platného územného plánu to, že sa dlho spracovával, prerokovával a schvaľoval. „Keď tím odborníkov spracovával posudok, záver bol, aby sa územný plán schválil ešte v tom volebnom období. Bolo to v čase, keď hlavné mesto malo primátora Jozefa Moravčíka,“ konštatoval Beňuška. Poslanec teda zdôrazňuje, že síce je platný územný plán „svojím spôsobom čerstvo narodený“, treba si však uvedomiť, že vyšiel zo zákonov, ktoré boli definované pred 13 rokmi. Z toho dôvodu je nutné vytvoriť nový plán na základe nových zásad plánovania. Územný plán by sa podľa Beňušku mal pripraviť na novom systémovom prístupe a vyjsť by mal z diskusie odborníkov, politikov a developerov. „Participácia občanov je v tomto prípade taktiež nevyhnutná,“ doplnil Beňuška.

O tom, že je dobré, keď mesto má územný plán, je presvedčený aj Bohumil Kováč z Ústavu urbanizmu a územného plánovania na Fakulte architektúry Slovenskej technickej univerzity. „Aké pravidlá sú, také sú, dôležité je, aby nejaké boli,“ tvrdí Kováč. Keďže sa mesto ale vyvíja, treba územný plán aktualizovať. Príliš veľa zmien by však podľa neho mohlo byť vizitkou toho, že v regulácii bolo pôvodne niečo zle nadstavené, že sa zle predvídalo a vízia nebola celkom otvorená. „Najhoršie, čo sa pri aktualizáciách môže stať je, že množstvo malých korektúr otočí celú loď opačným smerom. Mesto by malo mať jasnú víziu a hlavné myšlienky budúceho rozvoja. Treba dávať pozor, aké pripomienky budú akceptované, aby sa nestalo, že mesto sa začne vyvíjať úplne iným smerom, ako bolo pôvodne naplánované,“ upozorňuje Kováč.

Ako ďalej uviedol, územný plán by mal byť vypracovaný tak, aby mu každý rozumel, čiže nielen úradníci, ale aj laická verejnosť. Pripúšťa, že územný plán je zložitým dokumentom, kvalitný územný plán však podľa neho nepotrebuje žiaden manuál s vysvetlivkami. Podľa Kováča by mal byť územný plán mesta zhutnený, údaje by sa mali viac rozpracovať až v územných plánoch zón. „Metodicky by som to celé preosial cez jedno sito, aby vypadli veci, ktoré sa mnohým zdajú byť železnou košeľou. Územný plán nemá brať kompetencie nižším plánovacím stupňom, ako sú územné plány zón, kde sú ďalšie priestory na spodrobňovanie zámerov mesta. Na žiadne detaily by tam nemal byť priestor,“ povedal Kováč.

Pri tvorbe územných plánov a aktualizáciách ale odporúča diskusiu odborníkov a verejnosti. Argumentuje tým, že je to predsa vec verejná a privátny problém. „Najhoršie je, keď sa verejnosť stiahne iba do fázy pozorovateľov a pripomienkovateľov, keď sa nevtiahne do hry skôr, ako sa na tom v meste začne robiť. Je dôležitá sociálna participácia, teda diskusia politikov a občanov o ich problémoch. Územný plán je nakoniec dohodou a kompromisom,“ tvrdí

Podľa neho je taktiež nevyhnutné, aby si mestá spolu s mestskými časťami jasne na úrovni zákona zadefinovali, komu čo patrí. Zároveň by sa mal upraviť zákon o obecnom zriadení. „Bratislava má mestské časti, v každej vyhrá iná politická strana a potom ideme po Rožňavskej ulici a na jednej strane rastú mrakodrapy a na strane druhej niečo iné. Mesto aj mestské časti si musia vyjasniť svoje kompetencie, kto je za čo zodpovedný,“ dodal Kováč.

Sociálne siete

Voľby článku

Uložit jako PDF | Filtrovať články autora | Tlačiť

Autor: SITA - Slovenská tlačová agentúra, Dátum 15.10.2007