Stavebníci majú výhrady k podmienkam odňatia pôdy
Stavebníci sa obávajú zhoršenia podmienok pri realizácii stavieb. Návrh zákona z dielne ministerstva pôdohospodárstva, ktorý má zaviesť poplatky za odňatie poľnohospodárskej pôdy na stavebné a iné…
Stavebníci sa obávajú zhoršenia podmienok pri realizácii stavieb. Návrh
zákona z dielne ministerstva pôdohospodárstva, ktorý má zaviesť poplatky
za odňatie poľnohospodárskej pôdy na stavebné a iné aktivity, má totiž
sprísniť podmienky vyňatia pôdy. Ako ďalej vyplynulo zo štvrtkovej
tlačovej besedy predstaviteľov Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska
(ZSPS), navrhovaný zákon je nesystémovým riešením vo vzťahu k trhovému
mechanizmu. Prvý viceprezident zväzu, generálny riaditeľ spoločnosti
Hornex, a.s. Bratislava Oto Hornáček uviedol, že navrhovaný zákon môže
mať veľmi výrazný dopad na mieru investovania a príchod investorov na
Slovensko. „Myslím, že to bude obmedzovanie ich slobody. Mali by sme ich
stimulovať nejakými inými nástrojmi.“ Hornáček dodal, že takéto
nástroje má rezort hospodárstva. Nastavenie odvodov, ktoré sú
odstupňované v siedmich skupinách podľa bonity pôdy, podľa stavebníkov
negatívne dopadne nielen na stavebníkov a developerov, ale aj na obce
s vyššou bonitou pôdy. Súčasný spôsob oceňovania pôdy na základe
bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek pritom zväz považuje za
diskutabilný. Uvedený návrh zákona zatiaľ prešiel v prvom čítaní
v parlamente. Viceprezident ZSPS a generálny riaditeľ spoločnosti Doprastav,
a.s. Bratislava Dušan Mráz sa pozastavil nad tým, že stavebníci platia
poľnohospodárom za to, že neobrábajú pôdu. Ak by sa však vyňala na
stavebné zámery, poplatok by mali odvádzať štátu.
„Návrh zákona nemá platiť pre územia určené územným plánom na
zastavanie, ale len pre extravilány, resp. pôdy, ktoré nie sú určené na
zastavanie,“ informoval prezident ZSPS Ján Majerský. Poplatok za odňatie
pôdy na stavebné a iné zámery by mal pritom platiť investor a nie jej
vlastník. Navrhovaný zákon by sa mal podľa neho najviac dotýkať
plánovaných investícií na veľkoplošné stavby na pôde s najväčšou
bonitou. Podľa prepočtu zväzu, napríklad pri zastavanej ploche 160 tis.
štvorcových metrov s bonitou pôdy tretej skupiny by výkup pôdy mohol
stáť okolo 80 mil. až 100 mil. Sk. O toľko by sa mohli zvýšiť
investičné náklady.
Zväz stavebníkov navrhuje zavedenie certifikácie stavebných dodávateľov
s cieľom ochrany a podpory kvality realizovaných stavieb. Aj keď
rešpektujú súčasný systém obstarávania verejných zákaziek podľa
zákona o verejnom obstarávaní, chýba im inštitút certifikovaných
dodávateľov. Ten by mal verejným obstarávateľom garantovať kvalitu
stavebných dodávateľov cez hodnotenie ich odbornej spôsobilosti. Túto
úlohu by malo podľa zväzu zabezpečovať ministerstvo výstavby a
regionálneho rozvoja. Uvedený rezort už aj zadal úlohu na výskum a vývoj
koncepcie systému certifikácie dodávateľov v SR. Mala by ju vykonať
spoločnosť ÚEOS-Komercia, a.s. za 498 tis. Sk do konca novembra 2008.
Obdobný systém certifikácie stavebných dodávateľov funguje podľa zväzu
vo väčšine krajín Európskej únie.