Nový zákon má smerovať investície do chudobných regiónov
Prideľovanie investičných stimulov by sa malo riadiť zákonom, ktorý ich má nasmerovať najmä do regiónov s vysokou nezamestnanosťou a má tiež preferovať investície s vyššou pridanou hodnotou. Návrh…
Prideľovanie investičných stimulov by sa malo riadiť zákonom, ktorý ich
má nasmerovať najmä do regiónov s vysokou nezamestnanosťou a má tiež
preferovať investície s vyššou pridanou hodnotou. Návrh zákona
o investičnej pomoci z dielne ministerstva hospodárstva, ktorým sa bude
vláda zaoberať na svojom stredajšom rokovaní a ktorého účinnosť je
navrhovaná od 1. januára budúceho roka, pritom predpokladá poskytovanie
investičných stimulov pre projekty v oblastiach priemyselnej výroby,
technologických centier, centier strategických služieb a takisto centier
cestovného ruchu. Konečné slovo pri prideľovaní investičnej pomoci však
zostane vládnemu kabinetu. Podmienky a limity pre poskytovanie jednotlivých
foriem investičnej pomoci sú v návrhu zákona upravené diferencovane,
podľa odvetvia a regiónu, pri zachovaní princípu vyššej miery pomoci
projektom s vyššou mierou sofistikovanosti a pridanej hodnoty v menej
rozvinutých regiónoch. Ministerstvo hospodárstva pritom predpokladá, že
štát by vo forme priamej a nepriamej pomoci v budúcom roku mohol na
investičné stimuly vynaložiť spolu 2 mld. Sk. V roku 2009 by táto suma
mohla poklesnúť na 1,5 mld. Sk. Priamu pomoc pritom vymedzuje ako príspevok
na obstaranie dlhodobého hmotného a nehmotného majetku a príspevky na
novovytvorené pracovné miesta. Nepriamou pomocou majú byť úľavy na dani
z príjmu a zvýhodnené prevody nehnuteľného majetku či zámeny
hnuteľného majetku.
Podľa rezortu hospodárstva však v súčasnosti nie je možné presne
kvantifikovať dopady na verejné financie, keďže objem investícií, ktoré
sa budú na Slovensku umiestňovať v budúcich rokoch je otázny.
„Všeobecne je však možné konštatovať, že Slovenská republika,
vzhľadom na svoj ekonomický rast, rast ceny práce a podobne, sa stane
postupom času menej zaujímavou a atraktívnou z pohľadu ‚lacnej pracovnej
sily‘ a investičné projekty s týmto cieľom sa s najväčšou
pravdepodobnosťou budú presúvať do krajín juhovýchodnej Európy,“
konštatuje ministerstvo hospodárstva, podľa ktorého je však možné
očakávať prílev sofistikovanejších projektov s vyššou pridanou hodnotou
a výskumno-vývojových centier.
Na druhej strane by však umiestňovanie investícií podľa návrhu do menej
rozvinutých regiónov mohlo mať niekoľkonásobne pozitívnejší efekt na
verejné financie ako sú očakávané náklady. Podľa odhadov pozitívnych
vplyvov úspor na znížení počtu nezamestnaných, náraste odvodov do fondov
zdravotného a sociálneho zabezpečenia a náraste daňových príjmov by
totiž štát mohol získať až 7,7 mld. Sk ročne. Ďalšími
nekvantifikovateľnými prínosmi by podľa rezortu hospodárstva boli
zvýšený ekonomický rast, znižovanie rozdielov medzi regiónmi, podpora
výskumu a vývoja či zlepšenie obchodnej bilancie.