Hlavné mesto má šesť nosných rozvojových území
Zmeny v územnom pláne Bratislavy, ďalšie zo série diskusných stretnutí Stavebného fóra.sk, pritiahlo veľkú pozornosť nielen odbornej verejnosti, ale aj médií. V Bratislave a jej blízkom okolí je v…
Zmeny v územnom pláne Bratislavy, ďalšie zo série diskusných
stretnutí Stavebného fóra.sk, pritiahlo veľkú pozornosť nielen
odbornej verejnosti, ale aj médií. V Bratislave a jej blízkom okolí je
v súčasnosti podľa platného územného plánu mesta šesť nosných
rozvojových území. Tie vychádzajú zo záväznej nadradenej dokumentácie,
ktorou je územný plán Bratislavského kraja. Podľa vedúcej referátu
územného plánovania bratislavského magistrátu Dany Drobniakovej, ktorá je
jedným z tvorcom ÚPN, „existuje aj vízia budovania priestoru za Dunajom,
prakticky za hranicou Bratislavy, vo väzbe na rakúske prihraničné obce.
Priestor vzbudil veľkú pozornosť, v minulom roku sa ním zaoberali dokonca
aj študenti z Drážďanskej technickej univerzity. Výsledkom spolupráce
boli konkrétne urbanistické štúdie.“ Ako uviedla pre agentúru SITA,
podľa nej síce v štúdiách chýbalo napojenie na Bratislavu, zaujímavá
však bola práca s vodným a krajinným prvkom, do nich boli zároveň
vtiahnuté nové obytné urbanistické štruktúry a nosné cyklistické a
rekreačné trasy.
Centrum je vždy jednou z najatraktívnejších častí mesta, v súvislosti
s centrom Bratislavy však zatiaľ neboli podľa Drobniakovej dostatočne
využívané nábrežné zóny. Tie sa stali predmetom investičných zámerov
až pred niekoľkými rokmi. Sú zapracované v ÚPN s ďalším dotváraním
týchto území. Na projektoch River Park a Eurovea sa už pracuje, v príprave
je projekt zóny Podhradie. „Centrum mesta chceme zachovať historické a
humánne z hľadiska miery zástavby, zároveň sa ale pokúšame o expanziu
centra na druhú stranu Dunaja, kde vzniká urbanisticky zaujímavý spôsob
komunikácie zón na obidvoch stranách rieky,“ hovorí Drobniaková.
Východná rozvojová časť mesta vo väzbe na Ružinovskú radiálu a smerom
na letisko ponúka podľa nej mimoriadne atraktívne nevyužité priestory. Je
tu taktiež priestor pre logistické centrum pri prístave v zóne Pálenisko.
Značným pozitívom zóny je najmä väzba na všetky nadradené dopravné
komunikačné systémy.
Severovýchodná rozvojová časť mesta je napojená na Račiansku radiálu a
diaľnicu. Ide o spoločné územie mestských častí Rača a Vajnory.
„V území sú navrhované rozsiahle rozvojové plochy, potenciál je
vysoký, kvalita krajinných prvkov mimoriadne atraktívna,“ povedala
Drobniaková. Podľa rozpracovaných projektov by tu mal vzniknúť
vedecko-technický park, nové obytné a športové zóny, ktoré ale
rešpektujú prírodné prvky, hlavne Národnú prírodnú rezerváciu Šúr.
Severozápadná rozvojová časť mesta pokrýva priestor tzv. Lamačskej
brány, ktorá sa tiahne cez Lamač, Devínsku Novú Ves a Záhorskú Bystricu.
Vybudovať by sa tu mala nová štvrť, uvažuje sa o zariadeniach občianskej
vybavenosti zameraných na obchod, vzdelanie, relax, kultúru a zábavu ako aj
o rozvoji bývania, športových a rekreačných zón. „K dispozícii sa
ponúka približne 600 hektárov plôch vo väzbe na nový systém dopravného
skeletu, pôvodnú sieť potokov a krajinné zázemie,“ zdôrazňuje
Drobniaková.
Podľa nej je veľmi atraktívny aj priestor okolia Chorvátskeho ramena a
predovšetkým južný priestor mesta v katastri Petržalky a Jaroviec.
Prioritou a podmieňujúcou investíciou novej urbanizácie v tomto území je
dobudovanie nosného systému MHD. „Ideálne by bolo, keby sa v nasledujúcom
období rozvoja mesta dobudovali prioritne dopravné systémy alebo aby rozvoj
dopravných stavieb nadobudol aspoň tempo rozvoja novej zástavby. Doprava
doteraz v rozvoji výrazne zaostáva a radí sa k akútnym problémom mesta,
ktorý kritizujú investori aj obyvatelia mesta. Je ale jasné, že absolútne
zastavenie novej výstavby je nereálne a predstavuje legislatívne zložitý
proces aj v dopravne kriticky ohrozených zónach mesta,“ dodala
Drobniaková.